Mnohí poznajú ikonickú lokalitu Sivá Brada pri ceste do Spišského Podhradia podľa kaplnky na vrchole neveľkého vŕšku, podľa rozsiahlych nátekov belostného travertínu či známeho bublajúceho prameňa na mieste niekdajšieho vrtu. Je to známe výletné miesto, posledné roky významná súčasť tzv. spišského Jeruzalema, unikátneho krajinársko-cirkevného konceptu, kde kaplnka sv. Kríža predstavuje Golgotu a Boží hrob. Málokto z okoloidúcich však tuší o hodnotách, pre ktoré je Sivá Brada výnimočnou a hodnotnou časťou spišskej prírody, ktorej význam v mnohých ohľadoch presahuje hranice nášho štátu.
V prvom zastavení o tom, čo dnes z prírodoochranárskeho hľadiska Sivá Brada je a kde vidíme jej budúcnosť, začneme pri tom „obyčajnejšom“ – xerotermnej (teda teplomilnej a suchomilnej) vegetácii. Vyskytuje sa na svahoch travertínovej kopy a podobá na vegetáciu ostatných travertínov v okolí Spišského Podhradia – neďalekej Pažice, kopy Spišského hradu, Sobotiska, Ostrej hory či najznámejšieho Dreveníka. Zároveň sa však ostro odlišuje od nelesnej vegetácie v okolitej krajine. Rastie tu mnoho druhov rastlín, ktoré mimo travertínových lokalít nenájdeme. Pravdou je, že táto vegetácia sa do veľkej miery vyvinula a udržala aj vďaka intervencii (pastve hospodárskych zvierat) človeka, ktorý tu oddávna pôsobil. Keď sa po vyhlásení rezervácie koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia prestalo na území Sivej Brady pásť, teplomilná vegetácia sa na plytkom travertínovom podklade dosť dlho držala. Približne po 15 rokoch začali originálne nízke porasty poznateľne degradovať, prevládli trávy a odolnejšie byliny a citlivejšie druhy začali miznúť. Stále viac miesta okupovali kríky a dokonca miestami aj porasty osiky a brezy.
Tento nepriaznivý stav sa podarilo zvrátiť vďaka úsiliu pracovníkov Národného parku Slovenský raj, ktorí xerotermy vytrhli z procesu nastupujúcej sukcesie drevín a krov a najhodnotnejšie časti travertínového vŕšku už 20 rokov kosia. Stále to však bolo málo a na obnovu xerotermnej vegetácie je najosvedčenejší postup znovuzavedenie pastvy. Kde však zohnať zvieratá? Plocha nie je veľká, navyše s našou požiadavkou na nerovnomernú pastvu (rôzna intenzita výpasu na plochách) s neveľkým počtom kusov, v atraktívnej lokalite s množstvom pohybujúcich sa osôb, blízko cesty medzinárodného významu a diaľnice…
Do kariet nám zahrala náhoda, približne pred 5 rokmi sme raz zbadali pri miestnej turistickej ubytovni pásť sa niekoľko kusov škótskeho náhorného dobytka, známejšieho pod názvom highland. Slovo dalo slovo a na stole bola dohoda s majiteľom pánom Šimkom o pastve v rezervácii. Postupne ohradil veľkú časť kopy, na ktorej zvieratá urobili najlepší menežment, aký sme si mohli želať. Potlačili smlz a iné veľké druhy tráv, obmedzujú rast stromov a kríkov, zošľapávaním pripravujú plochy pre najhodnotnejšiu vegetáciu a na vypásaných plochách už po jednom roku účinne zlikvidovali invázne rastliny, ktoré ako všade na Slovensku začali byť problémom aj na Sivej Brade. Menežment polovice 9 hektárovej travertínovej kopy zabezpečuje dobytok, k tomu treba prirátať 3,5 hektára lúk na úpätí kopy v rezervácii. Je to veľký prínos pre obnovu a zachovanie vzácnych teplomilných stepných spoločenstiev. Pasenie je nastavené na štyri veľké, samostatne ohradené bloky s rôznou intenzitou pastvy.
Kosenie zvyšku suchých častí lokality na miestach, ktoré sa nedajú pásť kvôli pohybu návštevníkov a bezpečnosti zvierat, stále zabezpečujeme vlastnými silami. Aj vďaka tomu sa obraz Sivej Brady, ale najmä jej prírodné hodnoty, v posledných rokoch neustále zlepšujú. Ak sa podarí pánovi Šimkovi zachovať zvieratá a realizovať regulovanú pastvu, budúcnosť vidíme optimisticky.
