V krásnom kúte Slovenského raja v Obci Dedinky sa stretli kolegovia, priatelia a dobrovoľníci (ľudia na rovnakej vlnovej dĺžke), aby pripravili Ekocentrum Dedinky na letnú sezónu.  Ekocentrum je zamerané na lúky, ktoré v tejto horskej oblasti stáročia živili jej obyvateľov.

   Aj vstávanie ráno o 4 tej môže byť príjemné – ticho, zrkadlovo rovná hladina priehrady, svrčky a spev vtákov s prvými lúčmi slnka. Svišťanie kosy v orosenej tráve zobudí posledných spáčov našej partie, aby sa pridali.

   Spoločné raňajky, kým sa dedina prebudí. Zvon na veži odbíja ráno o 6tej, na obed a večer o 6tej. Ani hodinky netreba. Po raňajkách trocha oddychu, slnko pracuje za nás.

Na obed obrátime a privítame nových obyvateľov Ekocentra – 5 ovečiek. Dve ovce a 3 jahňatá, po chvíli je jasné, kto tejto partii šéfuje prirodzenou autoritou. Ovca s čiernou bodkou na nose., ktorá po priblížení k skupine sa postaví dopredu, dupne a ostatní stoja za ňou. Prvé noci, kým si zvyknú, ich trocha postrážime, predsa len, chodí sem veľa ľudí a často aj so psami. Majú pravidelne tendenciu ovečky kŕmiť, s čim máme každý rok problém. Pre istotu otapetujeme celú ohradu tabuľkami, aby to nerobili. Pri pozorovaní niektorých pripitých mékajúcich ľudí pri ohrade a po pozorovaní správania ovečiek v novom prostredí rozmýšľam, či tie ovečky nemajú viac rozumu, ako niektorí ľudia. Sú pokojné, všetko nové vyhodnocujú a v kritických chvíľach pozrú na vedúcu ovcu, ktorá rozhodne, čo idú urobiť. Ráno vychádza prvá a nikoho nepustí von z prístreška, kým nevyhodnotí, že je to bezpečné. Po čase sa osmelia čoraz viac a už sú tu doma.

   Po noci, keď už neboli zavreté, ich nájdem v pokosenom koliesku bodliakov, kde sa s hrôzou pozerajú na bielo-hnedého miestneho kocúra Emanuela (už ho roky poznáme) v pokosenom protisvahu, ktorý tam čaká na myš (aj ju nakoniec ulovil). Po chvíli si zvyknú aj na neho a aj na bociana bieleho, ktorý si na túto lúku tiež príde niečo uloviť. Zvyknú si aj na veľké množstvo ľudí a hlavne na deti, ktoré z nich majú ozaj radosť.

   Medzitým slnko a vietor seno vysuší tak, že šuští pod hrabľami a po zhliadnutí webu s počasím a predpovede búrok v noci sa z nás pot len tak leje, aby sme seno zložili do kôp. Ostali sme už večer len dvaja a tak požiadame o pomoc miestneho kamaráta a farmára, aby sme to stihli. Búrky nás obišli, ale pri nakladaní sena zistíme, že stĺpy už majú svoj vek, kývu sa a tak nám kolega horár Matúš Hríbik donesie nové, ktoré na ohni zospodu opálime, aby dlhšie vydržali. Pri kopaní dier zistíme, že aj tu bola kedysi pred priehradou dedina. Na spodok od zeme narúbeme liesky, ako si to riadi jeden z nás, ktorý roky farmárčil, aby seno od zeme nehnilo. Na vrchol kopy upletie zo sena vrkoč, aby nehnilo od dažďa. Po zapichnutých vidlách zíde zo 4 metrovej kopy a finito.

Ekocentrum je pripravené na leto a všetci ľudia dobrej vôle sú v ňom vítaní.