Aby vzácne lesy prežili alebo blýska sa „spišským“ dubinám na lepšie časy?

6. novembra 2019

Milan Barlog, Správa NP Slovenský raj

Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia popísali lesnícki typológovia v lesoch na Spiši nové, dovtedy neuvádzané lesné typy. Boli prekvapení, keď v Hornádskej kotline a na južnom predhorí Levočských vrchov, takmer pod Tatrami, našli listnaté lesy s prevahou duba, lipy a javorov. Porasty svojim drevinovým zložením a najmä bylinným podrastom predstavovali dovtedy nepoznané lesné spoločenstvá. Spolunažívanie teplomilných rastlín, typických pre panónsku oblasť s rastlinami chladnomilnými, ktoré sa obyčajne vyskytujú vo vyšších nadmorských výškach subalpínskeho pásma, je dodnes otáznikom aj pre klasickú fytocenológiu. Tieto lesy sú pamätníkom dávnych dôb a zato že sa zachovali do dnešných dní, môže ich špecifický spôsob obhospodarovania. Prežili na niektorých lokalitách, kde ich naši predkovia v pomerne krátkych časových odstupoch kompletne zrúbali na palivo a nechávali ich opäť samovoľne narásť z výmladkov. Obnova prevažne z pňovej výmladnosti nedávala príliš kvalitnú drevnú hmotu, no zachovávala lesné spoločenstvá s pôvodným genofondom drevín.

Doba v čase objavu nemala pre vzácny les porozumenie. Lesný zákon prikazoval listnaté výmladkové lesy prevádzať na lesy vysokokmenné, čo v praxi znamenalo vyrúbať les naholo a na jeho mieste vysadiť hospodárske dreviny – v praxi to boli prevažne smrek, borovica, smrekovec, menej jedľa. V hustej smrekovej či borovicovej monokultúre neboli podmienky pre zachovanie šafranov, cesnakov hadích, klinčekov pyšných, škardy sibírskej a ďalších vzácností týchto lesov a zvyšky porastov sa rýchlo scvrkávali. V osemdesiatych rokoch však prišla rozsiahla lykožrútová kalamita do rozsiahlych smrekových lesov na Spiši a lesná prevádzka našťastie pri jej likvidovaní nemala na prevody čas a kapacitu.

Deväťdesiate roky nepriniesli zmenu, ocenenia svojho významu sa lesy dočkali až so vstupom Slovenska do EÚ a jeho pristúpením k projektu Natura 2000. Biotop európskeho významu – dubovo-hrabové lesy lipové bol na Slovensku identifikovaný len na Spiši. Posledné zvyšky vzácnych lesov boli na troch lokalitách vyhlásené za územia európskeho významu – SKUEV0105 Jereňáš, SKUEV0108 Ordzovianske dubiny a SKUEV0110 Levočské dubiny. Formálne bola ochrana spoločenstiev zabezpečená, chýbal však taký spôsob hospodárenia, ktorý by zabezpečoval zachovanie pôvodných druhov drevín, predovšetkým špecifický ekotyp miestneho duba zimného. Najväčším problémom, desiatky rokov neriešeným, je obnova dubových porastov z pôvodných dubov, rastúcich na lokalitách. Tento hendikep ako prvé prekonalo popradské ProPopulo, správca cirkevných lesov v lokalite Ordzovianske dubiny. Pri vlaňajšej bohatej úrode žaluďov nazbierali, zasadili a vypestovali takmer tisícku obaľovaných sadeníc originálneho, domáceho duba pochádzajúceho priamo z lokality.

Sadenice pracovníci Správy NP Slovenský raj a ProPopulo v prvej polovici októbra spoločne vysadili do pripraveného, asi hektár veľkého oplôtka. Účelom podsadby v podraste dospelého lesa bolo zabezpečiť zmladenie, ktoré sa prirodzene kvôli vysokým stavom raticovej zveri v lokalite ináč neudrží. Cirkevní lesníci potom pristúpia k jemným a citlivým spôsobom hospodárenia, teda aj trvalému zabezpečeniu kontinuity genofondu porastov pri ich primeranom hospodárskom využití a zachovaní ich ochranárskej hodnoty. Už túto zimu spoločne vyznačíme ťažbový zásah rôznej intenzity a na pokusných plochách budeme sledovať ako vysadený dub odrastá.

Na čele celého snaženia zachovania „spišských“ dubín vrátane samotnej výsadby stáli riaditelia oboch organizácií, ktoré sa spojili pre dobrú vec. Nadpis tlačovej správy zo sadenia dubov znie: „Lesníci a ochranári spoločne zachovajú na Spiši jedinečnú Ordzoviansku dubinu“. Do budúcna to znamená nádej nielen pre záchranu unikátnych lesov, ale aj príklad porozumenia medzi dvoma skupinami v spoločnosti, ktoré sa zdajú byť nezmieriteľné.