Sivá Brada na rázcestí II.

Hrabanie a odvoz z podmáčanej plochy vyžaduje posily.

*fotogaléria pod článkom

Čím sa Sivá Brada odlišuje od ostatných travertínových telies je jej vek – začala vznikať až v holocéne, od konca poslednej doby ľadovej. Sivá Brada dodnes „žije“ a stále sa tu tvorí travertín, kým na ostatných travertínových kopách už nie. Vrstvičky zasýchajúceho sintru z výverov minerálnych vôd možno najlepšie pozorovať pri „gejzíri“ nad parkoviskom.

Na plochy vznikajúceho travertínu – vlhčené vývermi minerálnych vôd – je viazaná halofytná, čiže slanomilná vegetácia. A to je to, čo robí zo Sivej Brady v botanickom svete unikát. Rastie tu len pár druhov rastlín, ale všetky sú raritné, mimoriadne vzácne a ohrozené. Bežne ich nájdeme na morskom pobreží, vo vnútrozemí rastú len na slaniskách. Biotop karpatských travertínových slanísk s halofytnou vegetáciou je extrémne vzácny. Na Sivej Brade ho nájdeme nielen v okolí výverov na svahoch kopy, ale najmä v rozsiahlom slatinisku na západnom úpätí kopy, kde steká prevažná časť vôd z celého územia.

Práve na tomto mieste sa zanechanie hospodárenia podpísalo ešte negatívnejšie ako na suchých svahoch kopy. Pre opustenie plochy, splach živín z okolitých veľkoplošne obrábaných polí sa tu rozšírila trsť. Táto rastlina sa v mnohých častiach sveta správa expanzívne, masovo sa rozširuje a obmedzuje a nivočí pôvodnú vegetáciu.

Keď začali pracovníci Národného parku Slovenský raj pred 25 rokmi tŕstie kosiť, bolo to naozaj v hodine dvanástej, súvislé porasty halofytov sa nachádzali už len na malej ploche v mori ničím neobmedzovaného tŕstia. Stratégia spočívala v kosení a následnom odstraňovaní pokosenej hmoty z plochy dvakrát počas vegetačného obdobia. Podľa skúseností z iných miest to malo tŕstie eliminovať, podľa našich skúseností a referenčnej plochy, na ktorej vplyv menežmentu na tŕstie monitorujeme, to ide, ale veľmi pomaly. Tŕstie sa darí potlačiť, obmedziť jeho rast a tvorbu hmoty, no z plochy celkom nevymizlo. Tak či tak – na viac než polhektárovej ploche sa podarilo obnoviť halofytnú vegetáciu a s potešením pozorujeme rozmach aj tých najvzácnejších a kriticky ohrozených druhov. Tento progres je vykúpený rokmi ťažkej práce, spočívajúcej v kosení, hrabaní a odvoze pokosenej hmoty – to všetko v prostredí mokrade s neustále sa meniacimi plochami vodnej hladiny.

Ukazuje sa, že aj vďaka týmto zásahom sa Sivá Brada stala nielen posledným slovenským útočiskom niektorých druhov rastlín, ale aj najhodnotnejšou a najperspektívnejšou lokalitou biotopu karpatských travertínových slanísk v strednej Európe. Je to skutočnosť, ktorá zaväzuje. V posledných rokoch sme preto pristúpili k zväčšeniu plochy kosenia tŕstia, s cieľom získať viac plochy pre cieľovú halofytnú vegetáciu. Prvotná analýza fyzikálnych faktorov prostredia, najmä salinity podzemnej vody ukázala, že aj tieto plochy hustého tŕstia majú potenciál uvoľniť miesto vzácnej vegetácii, ktorá vyžaduje špecifické podmienky. Aj tohto roku sme pridali ďalšiu veľkú plochu doteraz nekoseného tŕstia.

Zároveň sa však ukazuje, že sme dosiahli svoj limit. Veľká plocha tŕstia sa síce dá pokosiť kosačkou, krovinorezmi, ale hmota vykoseného tŕstia nesmie ostať na ploche hniť. Hrabanie, kôpkovanie a nahadzovanie ťažkej a vodou nasiaknutej trstiny na vlečku je drina, ktorá preverila našich pracovníkov aj v tohtoročnom horúcom lete. Hmota sa odváža na oficiálne poľné hnojisko.

A tak sme ostali stáť na rázcestí, ako je to naznačené v nadpise. Dosiahli sme hmatateľné úspechy v ochrane unikátnej lokality, no nevieme vlastnými silami zaručiť jej udržanie do budúcna. Nechceme sa však svojho cieľa obnovy raritnej vegetácie na ploche dnešného tŕstia vzdať a hľadáme možnosti a spôsoby, ako to zabezpečiť. Jednou z alternatív je zabezpečenia pastvy škótskych kravičiek aj v močiaroch Sivej Brady. Pracujeme aj na tom. Určite však je potrebné pokračovanie doterajšieho kosenia a následného hrabania a odvozu tŕstia.

Obraciame sa preto aj touto cestou na všetkých, ktorých takáto myšlienka oslovila a chceli by svojou troškou prispieť k jej realizácii. Hľadáme dobrovoľníkov, ktorým na zachovaní klenotu slovenskej prírody záleží. Možnosť na realizáciu teambuildingu by mohla zaujať aj firemné kolektívy. Potrebujeme pomoc najmä pri hrabaní a nakladaní tŕstia. Najbližší termín plánujeme koncom augusta alebo začiatkom septembra, dva dni buď počas pracovného týždňa alebo cez víkend, podľa toho, aký bude záujem.

Ďakujeme za Váš záujem, akékoľvek podnety k danej problematike môžete ohlásiť na našej facebookovej stránke, na e-mailovej adrese slovraj@npslovenskyraj.sk alebo telefónnom čísle 0903298212.